Čaute priatelia!
Zámerne som nepoužil v oslovení žiadne slovo s chilli, pretože tento článok nebude o chilli, nebude o druhoch a spôsoboch pestovania chilli. Nebude o žiadnych tipoch do záhrady, nebudú tu žiadne návody. Bude to skrátka o relaxe, o našom životnom štýle a o niečom, čo milujeme.
Začala kalendárna jar, aj keď podľa počasia sa termín zdá sa posunul na skorší deň a s jarným obdobím prichádzajú tie krásne slnečné dni. Dni, keď človek v práci pozerá von oknom a predstavuje si, čo bude robiť cez víkend a kuje svoje plány. A tak sme sa aj my nevedeli dočkať, kedy konečne príde víkend a my si vyrazíme na to naše políčko šťastia, kde zažívame tie krásne pocity a ten relax, oddych od pracovného stresu, od negatívnych ľudí…
Poviem Vám, nie je ľahké vytvoriť z kúsku pozemku takéto miesto, ale chce to úsilie, vytrvalosť a hlavne energiu. Každému sa to podarí, len sa musí snažiť. Nie je to o tom, že príde víkend a človek ešte ide makať do záhrady. Práve naopak, neviete sa dočkať, kedy prídu prvé ranné lúče a Vy môžete vyštartovať na záhradu alebo do prírody. Tento pocit mi pripomína obdobie, keď som sa ako malý školák tešil na školu v prírode a teraz to zažívam každý víkend (pokiaľ neprší, to som potom zamračený aj ja).
Tá energia zo slnka, kľudný pocit zo zelene, kvetov a pozitívna energia z úsmevov priateľov. Zoberte Svojho psíka na prechádzku, aj on sa vie usmievať, zobuďte priateľku rýchlo a vytiahnite ju z postele do prírody. Choďte na korčule, na bicykel, grilujte, zahoďte na chvíľu zlé veci za chrbát, zaručene počkajú. Ľudia patria do prírody a nie do obchodných centier. Zapáľte sa pre niečo, nájdite sám seba a užívajte si skrátka tie okamihy.
Samozrejme aj Vaše hobby Vám zoberie veľa energie, večer sa budete cítiť unavený, ale nie je nad pocit, keď sa spätne obzriete a uvidíte, čo ste vytvorili alebo dokázali. Najradšej by ste si dali „self high five!“ To je život, vytvárate niečo, čo po Vás ostane a okolie bude z Vás cítiť tú pozitívnu energiu. Vytiahnite kamarátov, aj tých najlenivejších von, nalejte im pivo, ugrilujte im niečo, ukážte im čo robíte a zapáľte aj ich, čím viacej ľudí s podobným koníčkom bude okolo Vás, tým je to zábavnejšie a nie je núdza o vtipné momenty (nezabudnite fotoaparát na zväčšnenie).
Na záver prezradím… sadili mrkvu, cibuľu, petržlen. Znie to nudne? Nie. Nebolo to vôbec o tom sadení 😉 Nepamätám si mrkvu, rýľ, motyky. Pamätám si priateľov, ktorí sa smiali, dvoch psov, ktorí pobehovali okolo nás s vyplazenými jazykmi, priateľku ako sedí na tráve a maľuje a plne sa na to sústredí – milujem ju skrátka. Pamätám si Karola a Andrejku, ktorým sa neprášilo z hláv (často veľa rozmýšľajú v práci), ale z motýk. Tieto momenty si človek zapamätá.
Ďakujem našim rodičom, že nás vychovali a ukázali nám od malička aj túto stránku života. Prajem Vám veľa krásnych zážitkov a víkendov.