Áno mravce sú veľmi usilovné a užitočné v prírode, no napriek tomu nám záhradkárom vedia pekne znepríjemniť relax na našich záhonoch. Skôr však ako prejdeme k negatívnej stránke mravenčej roboty povedzme si niečo o tomto drobnom bacigalovi nech vieme s kým máme dočinenie.
Po celom svete existujú rôzne druhy mravcov – veľké, čierne, červené, chlpaté, škaredé. Aj napriek tomu, že sa počas rokov každý druh vyvíjal trochu inak majú spoločné ciele v ekosystéme:
– likvidujú zdochliny
– lovia premnožený hmyz
– šíria semená rastlín a oplodňujú kvety
– stavbou mravenísk kypria a prevzdušňujú pôdu
Na záhradách a v lese majú skôr pozitívny účinok ako negatívny. Vo svojich mraveniskách pôsobia ako dobre fungujúci štát, veľakrát lepšie ako ľudské organizácie… . Aby nevznikali žiadne problémy a vedeli sa aj bez jazyka dohodnúť využívajú k tomu vône a dotyky. Najviac členov má tradične robotnícka frakcia (typické aj pre ľudí). Robotníci majú za úlohu zaobstarávať potravu a stavebný materiál. Okrem nosenia týchto vecí opravujú a rozširujú mravenisko. V krajnom prípade samozrejme plnia aj obrannú funkciu – kyselina mravčia a kusadlá.
Kráľovná sa odlišuje od robošov svojou veľkosťou. Jej jediná funkcia je klásť vajíčka a rozširovať tak kolóniu. Tieto megarodičky sa dožívajú v priemere 5 rokov. Sú však aj druhy, kde prežije kráľovná aj 25 rokov. Napríklad u mravcov faraónov, ktoré často robia nájazdy na naše domy a jedlo, sa dožije kráľovna len 3 mesiace.
Samcov v mravenisku spoznáte veľmi ľahko – jediní majú krídla. S nimi však nalietajú len pár metrov. Ich jediná funkcia (o to dôležitejšia) je oplodniť novú kráľovnu a umrieť.
Možno sa to Vám bude zdať pritiahnuté za uši, no mravce sú pravdepodobne priekopníci v stavbe pasívnych domov. Každý druh si stavia osobitný príbytok. Niektoré majú podzemné chodbičky. O niečo dokonalejšie a na zručnosť náročnejsie sú nadzemné mraveniská. Každá chodbička plní svoju funkciu – vedie teplo, alebo prevzdušňuje mravenisko. A aby to nebolo dosť, steny v mravenisku si ošetrujú dezinfekčnou látkou, aby sa v mravenisku nevytvorila pleseň.
Možno niektorí z Vás sa už stretli s obrovskými mraveniskami lesných mravcov. Tieto obrovské kolónie si stavajú najväčšiu časť mraveniska na juh, tak aby ich príbytok akumuloval čo najviac tepla. V takýchto „metropolách“ môže žiť až 2 milióny mravcov.
Ale poďme aj k temnejšej stránke existencie mravcov. Ak pri tradičnej príprave záhrady na výsadbu natrafíte na pár mravenísk, nemusím Vám asi opisovať ako je nepríjemné mať zopár mravcov v botaske, či v rukaviciach 🙂 . Mravčeky majú veľmi radi sladkosti, a kvôli tomu si vypestovali symbiózu s voškami. Mravce sa o ne starajú a chránia ich a vošky im doslova kakajú sladké hovienka. Ak náhodou sa voškám na danom hostiteľovi už nepáči, tak ich mravce ochotne prenesú – to je ale vydržiavanie.
Pokiaľ nájdete mravenisko a rozhodnete sa ho zničiť asi by ste mali vedieť, že to nepomôže. Mravce sa rýchlo spamätajú a založia si ešte väčšiu a lepšie skrytú kolóniu, ktorú pravdepodobne objavíte až na ďalší rok. Predtým ako sa rozhodnete bojovať proti tomuto Ferdovi so všetkým čo existuje uvedomte si, že pri použití chemických postrekov častokrát spôsobíte oveľa väčšie škody vo vašej záhrade ako tento malý hmyz. Existuje zopár látok, ktoré mravcom nevoňajú a pomocou týchto vecí ich vypudíte zo svojej záhradky a obe strany budú spokojné.
Kedže majú dobre vyvinutý čuch, tak treba ísť touto cestou. Voňavučká škorica, citrónová kôra, či usadeniny po káve im ukážu kto je tu pánom. Ak chcete z tohto boja aj vyťažiť tak si zasaďte levanduľu, bazalku, tymián alebo majoranku. A okrem záhrady bez mravcov vás budú v nej čakať aj voňavé bylinky.